Tam, kde sa končí veľká lúka a začína hustý les, stával domček so záhradkou, možno stojí ešte dnes.
Vôkol plno trávy, kvietkov a za domom studnička, rodičia tam spolu žili, mali Marienku a Janíčka.
Zavčas rána Janko volá: "Začali rásť čučoriedky, nazbierame na koláče, les je vôkol celkom riedky! Pôjdeme mi do lesíčka, uchytíme zajačika, heš zajačik heš heš heš a ty za ním bež bež bež. Janko, my sme zablúdili! Ja sa bojím, skryme sa!"
Noc prečkali v hustých kríkoch, hladní spali na zemi. Slniečko ich ráno budí zlatučkými lúčami. Slnko zrána vychodí, lúče svetom rozhodí, usmeje sa na deti a cez deň im posvieti.
"Ja som hladný, veľmi hladný (šepce tíško Janíček, rýchlo ruku vystrie k domu a odtrhne perníček). Sladučký je, ako chutí, až sa z neho hlava krúti."
"Kradli ste mi z môjho domu, ste vy ale drzé dietky, teba, Janko, zatvorím si, neujdeš mi z tesnej klietky! Pekne papkaj, budeš tučný. Marienka mi neverí, že až sa mi zaguľatíš, upečiem ťa k večeri!"
Druhého dňa, len čo vstala, rozkúrila starú pec. Marienka však Janka tíší: "Preľstíme ju nakoniec! Len si chystaj drevo, triesky, môžeš kúriť koľko chceš, raduješ sa veru darmo, dnes večerať nebudeš!"
"Ježibaba, milá pani, keď je málo teplá pec, mäsko býva veľmi tuhé, to je stará známa vec!"
"Vyskúšam to," baba vraví, "sadnem si na lopatu." Marienka s ňou šup do pece: "To máš od nás odplatu!"
"Sme slobodní, vyhrali sme!" tančia deti dokola. "Poďme hľadať cestu domov, kam nás mama zavolá! Hurá, sláva, vraciame sa, pre otecka, pre mamičku zoberieme perníčky."
Nech burina domček skryje, v húšti zmizne cestička, nech už nikto neokúsi strach Marienky, Janíčka.
"Zblúdili sme sami v lese, báli sa a plakali, ale od zlej ježibaby preľstiť sme sa nedali! Sladké je byť zase doma, spať pod teplou perinkou, dobrú noc si bozkom želať s oteckom a maminkou."
Keď na veži kostolíčka oznámi zvon, že je noc, končí tento známy príbeh, kde zlo nemá žiadnu moc.
Na záver dostali mamičky od detičiek ružičky z vosku.
Divadielko bolo nádherné. Deti boli fantastické. Veľkú pochvalu si dovolím udeliť triednej učiteľke Marcelke, ktorá to s našimi deťúrencami zvláda, či chce, či nechce.
No a pochválim aj mamku Silviu, ktorá doniesla chutné koláčiky. Táto fotka je špeciálne pre ňu od jej Samka Pitoňaka a mojej Daniely.
Komentáre
na tú rozprávku
teiduško
jej, pjekne :)
milovala
...práve pre toto si vážim prácu učiteliek ...:))