čierny utorok je sobota. Dnes. Je to šesť rokov, čo zomrel môj otec. Skonal na are, mal prasknutú lebku, lebo deň pred tým preletel cez zábradlie. Na chate. Tam, kde tak veľmi rád chodieval.
Tento deň mi stále pripomenie, ako chladne nám nemocnica oznámila to, že tu už medzi nami nebude. Telegramom. V sobotu doobeda bola mamka za ním v nemocnici. A poslali ju domov. Nuž a včase, keď sme prišli za ňou my (okolo 14,00) otcovi zlyhalo srdce. Systém je ale taký, že nemocnica neoznamuje smrť príbuzným, ale Slovenskej pošte. Tá posiela urgentný telegram. Do hodiny, možno do dvoch, prišiel poštár. Zazvonil na zvonček pri bráne bloku. Povedal "Máte telegram" a vhodil ho do schránky. My sme nechápali, kto mame poslal telegram a ani to, prečo ho nepriniesli priamo do bytu. Pochopili sme po otvorení. Bol to oznam o skonaní môjho otca. 22/09. Dnes. Pred šiestimi rokmi. Tiež bola sobota.
Čím som staršia, tým viac by som chcela zmeniť veľa vecí. Keď blogerky u Hoga písali o ich vzťahu k otcom, tak som zistila, že ja by som ešte raz chcela byť mladšia, aby som mala šancu dokonale spoznať môjho ocka a pomôcť mu v jeho vnútornom boji, ako sa správať ku svojej najbližšej rodine.
Komentáre
ach jaj
oli...
Je mi ľúto,
:(