Vnúka mi myšlienky romantické.
Aj napriek tomu, že som už vyrástla, teším sa mu.
Niekedy je obkolesený hmlou, niekedy ostrosťou, no vždy s vôňou zimy, keď lieta celý zachumáčený a sadá si na mňa aj keď sa schovávam pod kapucňou.
Raz mu poviem, že sa mi páči.
Na tvári pocítim jeho teplo.
No zatiaľ sa nezobudil.
Možno sa mi raz podarí roztopiť to mrazivé a snáď sa na mňa usmeje popod fúz.
Ja viem, že prihovoriť sa mi chce, no voľačo ho nepúšťa.
Nedovolí otvoriť mu viečka.
Pristúpiť ku mne bližšie.
A tak sa na seba iba dívame z diaľky pomedzi obrysy okoloidúcich.
Letmo si kradneme pohľady.
Možno si ich raz vrátime.
Dlhé a precítené.
Trpezlivo počkám kým spoja sa naše svety.
Pocitom aj dotykom.
Úsmevom aj slzou.
Myšlienkou aj telom.
Komentáre
...m..