Ani nevie, ako sa to začalo. Buď sa stretli alebo jej zavolal. Asi sa stretli. Na ulici pod blokom.
Navrhol jej stretnutie. Vlastne to nebolo stretnutie.
Bolo to pozvanie domov ku kamarátovi.
Na kus reči.
Zopár dní mala voľno. Bola doma u rodičov.
Bol to fantastický pocit byť doma po takmer roku.
Znovu vidieť rodičov, susedov, známych aj neznámych.
Pre všetkých bola vzácna, dávno nevidená.
Všetci sa pýtali, že čo a ako.
Prvé dni po príchode domov skoro vôbec nerozprávala.
Nedarilo sa jej. Automaticky rozprávala cudzím jazykom. Jasné, že svoj rodný nezabudla.
Proste, keď sa rozprávala, musela vždy trošku porozmýšľať, aby nehovorila cudzím, ale rodným jazykom.
A preto sa zdala byť vážnejšia. A možno bola iba staršia a tým zrelšia.
Nielen zrelšia, ale hlavne slobodnejšia.
Už nemusela byť doma vtedy, kedy nakázali rodičia.
Mala viac ako dvadsať a skúsenosti zo života v zahraničí.
Tam sa musela predovšetkým postarať sama o seba. Musela si sama popratať, poprať, navariť, nakúpiť
a hlavne dávať pozor, aby neminula všetky peniaze, aby mala na cestu domov.
Rodičia si všimli, že dozrela, že je samostatnejšia, poriadkumilovnejšia.
Že už jej nemôžu diktovať, čo môže a čo nemôže.
Vzťah s nimi bol kľudnejší, vyrovnanejší.
A tak sa túlala.
Využívala voľné dni a nasávala atmosféru slobody v domácom prostredí.
Večer sa teda ocitla u kamaráta.
Bavili sa, popíjali. Nevie koľko toho vypila. Asi dosť.
Slová jej ľahko vychádzali z úst, jazyk sa jej rozviazal.
Rozviazalo sa jej aj telo.
Keď ju potom potlačil vedľa do izby, vôbec neprotestovala.
Tmavovlasý, tmavooký.
Bol jej sympatický aj predtým, ale stretával sa s jej najlepšiou kamarátkou.
Preto si nikdy nepomyslela, že by s ním niekedy mohla niečo mať. Tí dvaja sa rozišli, už dávno.
No v jej očiach stále patril kamarátke a pre ňu bolo neférové práve začínať si s ním.
Telo sa však rozviazalo.
Bol milý. Trošku sa poobjímali. Hladkali. Vzrušovali dotykmi, bozkami.
V šere izbičky, ktorú sem-tam osvetľovalo svetlo z okoloidúcich áut.
Spoza steny sa ozývali hlasy teraz nepodstatných kamarátov.
Pomaly klesali na posteľ v dlhom bozkoobjatí.
Ruky zachádzali pod oblečenie.
Vyvolávali zimomriavky.
Vyzliekali.
To trasenie v podbrušku sa už nedalo vydržať.
Nechala si iba tričko.
Obaja vedeli, čo chceli. Obkročila ho.
Ležal a oddával sa jej láskaniu perami. Kľačala nad ním ako mača.
Pomaly prechádzala od úst, cez krk a bradavky k vypracovanému brušku.
Pohrala sa s pupkom, olízla podbruško a popri jeho mužnosti prešla ku stehnám.
Zjojkol. Bol to signál. Bol pripravený. Posadila sa na jeho úd.
V spoločnom rytme dokončili vzrušenie.
Skončili v pevnom objatí so zapletenými nohami, zahalení tmou.
Bol prekvapený. Nečakal to.
Nečakal, že ho povedie ona. Čakal vzdor. Nie úplné oddanie sa.
Prečo na to prišiel až tak neskoro. Už dávno mohli byť spolu. No neboli.
Nikdy na ňu nepomyslel ako na svoje dievča.
Vždy bola iba kamarátkou.
Odišla bez slov. Ahoj. Ahoj.
Bola šťastná.
Tešila sa, ako ho prekvapila.
Vedela, že na neho zapôsobila.
A to je to, čo chcela.
Zanechať v ňom túžbu.
Príbeh je súčasťou projektu Blogzin MEDZI MUŽOM A ŽENOU, v ktorom sú na monotematickom multiautorskom blog.pravda.sk zverejňované poviedky, novely, príbehy, eseje, ... o veciach medzi mužom a ženou. Príbeh je zobrazený so súhlasom autora blogu.
Komentáre