Raz mi pani psychologička povedala, že na deti s duševnými poruchami sa používa "odmeňovací spôsob" komunikácie.
Nevedela som, presne, ako si to mám vysvetliť, postupne som však na to akosi intuitívne prišla sama. Súvisí to so slovami "ak niečo spravíš, niečo dostaneš". Ja som tento spôsob nazvala spôsobom "vydieracím", ale verte mi, že pomáha.
Odkedy Samko chodí do školy motivuje ho zbieranie pochvál - v škole sú to pochvaly v tvare "nakreslené srdiečko" od učiteľky do zošita alebo pečiatky s pochvalou a doma sú to "červené, ale aj čierne bodíky". Pozoruhodné na zbieraní pochvál je to, že ich nezbiera preto, že sa prevahou dobrých pochvál stáva v niečom dobrým aj on, ale ich vlastne zbiera kvôli počtu - čím viac ich má, tým viac je šťastnejší - samozrejme, že si vôbec neuvedomuje to, že pri ich zbieraní sa učí aj nové veci alebo sa zdokonaľuje v tom, čo už vie.
Pre Samka je jednou z odmien "hrať počítač" - teraz už vie, že keď chce ísť za počítač, musí si urobiť poriadok vo svojej izbe. No proces učenia sa poriadku trval viac, ako pol roka. Najprv to bol plač a krik a rozhadzovanie hračiek, potom to bola spolupráca s niekým z nás - teda robili sme poriadok spolu, potom to bola výúčba samostatnosti - opäť s krikom a plačom prechádzajúcim do smiechu (niekto tomu hovotí "amok", ale toto slovo vraj psychológovia nepoznajú) a nakoniec sme dospeli k tomu, že Samuel si väčšinu vecí popratá v jeho izbe sám a odmenou je "hranie počítača".
Tu je podľa mňa najdôležitejšie "dodržať slovo". Nielen v tom, že keď popratá, tak mu naozaj dovolím si zapnúť počítač, ale aj v tom, že aj ja nesmiem povoliť a stále trvať na mojej podmienke: "Keď si neurobíš poriadok, nebudeš hrať počítač.".
Komentáre