Je schopná počúvať tú pieseň donekonečna. A spevákov hlas sa vpíja do jej vnútra, stále hlbšie a hlbšie, ako keby nemala dno. Tie slová tak veľmi vyjadrujú jej pocity. Pocity, ktoré nechce vysloviť nahlas, lebo sa bojí, že sa stratia v realite všedného dňa.
Už veľa rokov túži po niekom koho nikdy nebude mať. Vie to. Cíti to. A práve preto stále túži. Platonicky. Nezaspáva s myšlienkou na neho, no hocikedy sa pristihne, že myslí na neho a stavia si vzdušné zámky. Vidí to, ako sa zastavia jeden oproti druhému, pristúpi k nemu tak blízko ako sa len dá, pritlačí si svoje líce k jeho tvári a zhlboka vdýchne jeho vôňu, ako by si ju chcela uchovať vo svojom vnútri na veľmi dlhú dobu. Jej krídla ju nadvihnú do výšky. Pobozká mu viečka, pohladí líce.
S rukami za jej chrbtom si ju pritiahne k sebe a vsaje sa do jej pier. Aj on po nej túži. No nikdy jej to nepovedal. Už od strednej. Vie to. Cíti to. Ich prvý bozk vôbec nie je nemotorý. Je to bozk dvoch ľudí, ktorí vedia čo chcú. Majú za sebou kopec vzťahov, ale ani jeden nebol vzťahom na celý život. Vedeli, že sa raz sretnú. Čakali na seba. Tak dlho. Krásne pohrávanie sa s perami, jemné kusnutia. Jej vôňa je taká nenásilná, jemne vpitá v jej pokožke, v jej vlasoch. Nevedel, že tak dobre chutí. Celá celučičká. Tancoval s ňou v jeho náručí. Jeho túžba ich nadvihla medzi oblaky, ktoré vytvorili pápernatú perinu, do ktorej sa schúlili zapletení jeden do druhého.
...Chýbaš mi na každom kroku mojej samoty, každú chvíľu každý deň, umieram láska pretože mi chýbaš...
Tá gitara a jej struny vytvárajú chvenie v jej podbrušku, ktoré stúpa k privretým viečkam, k jemnému úsmevu, k nádherným predstavám kolísajúcim sa do mierneho rytmu melódie.
_nasledujúci_
Komentáre
dobre si to ,Olga,napísala ;)
bre ranko, teidusko