olgita

Začiatok cesty

     Aká teda bola cesta. Mladí by povedali, že v pohode. Veď cestovať dva dni, to nič nie je. Však?
    
     Keď som ja študovala na vysokej škole, cestovala som vlakom 36 hodín zopár krát do roka počas šiestich rokov. Ale to som nastúpila do vlaku v Košiciach a vystúpila som v Moskve. Jeden-a-pol dňa takmer bez jedla a pitia. Vždy som cestovala s Rusmi, ktorí mali pri sebe klobásu, vodku, rybu, slané uhorky, piroženoe (máslové koláčiky) a kupovali mi čaj u sprievodkyne. Bola som pre nich spiaca deva. Vtedy som ruskú pohostinnosť nechápala.
     Alebo keď sme išli autobusom do Štokholmu, či do Grécka (tiež je tomu zopár rokov), tak sme tiež cestovali viac ako tridsať hodín a boli sme v pohode.
     Ale vždy sa cestovalo jedným spojom.
     No a teraz, my dve postaršie, sme si doslova vychutnali pojem slova "cestovať". A veľmi rýchlo sme pochopili, prečo ľudia s kuframi uprednostňujú taxíky.
     Náš cestovný poriadok do Al'metievska:
1. Košice -> Bratislava: vlak, IC, cca 450 km, cca 5 hod (cca 600,00 SKK/1 osobu);
2. BA Hlavná stanica -> letisko BA: autobus č.61, cca 45 min (36,00 SKK/1 osobu a batožinu);
3. letisko BA -> letisko Šheremetievo Terminal 2: lietadlo TU-154/Aeroflot, cca 1800,00 km, cca 2,5 hod (cca 6700,00 SKK/1 osobu spiatočná letenka);
4. letisko Šheremetievo Terminal 2 -> Moskva železničná stanica Saviolovskaja: vlak Aeroexpres, cca 45 min (cca 300,00 RUB/1 osobu);
5. Moskva Metro Saviolovskaja -> Metro Kazanskij vokzal (Kazanská železničná stanica): metro, cca 0,30 min (cca 20,00 RUB/1 osobu);
6. Moskva Kazanskij vokzal (Kazanská železničná stanica) -> Kazaň, železničná stanica: vlak-lôžko, cca 800,00 km, cca 13 hod (cca 2000,00 RUB/1 osobu);
7. Kazaň, železničná stanica -> Al'metievsk, ulica, kde bývajú naši príbuzní: miniautobus, cca 300,00 km, cca 4 hod (cca 600,00 SKK/1 osobu).

Vzdialenosti a ceny uvádzam zámerne, pretože keď som ja hľadala takéto informácie, tak som ich na nete nevedela nájsť, možno to niekomu pomôže.

Ešte ma vnímate? Mno, mne sa ani veriť nechce, čo "za cestu" sme to absolvovali každá s veľkým kufrom, z ktorých sa na jednom potrhala rúčka.

     Vo Vlaku do BA sme boli nervózne, veď čo keď nestihneme lietadlo. Takže, keď zahlásili 20 minútové meškanie, mama už prevracala oči. Pocity v autobuse č.61 nedokážem opísať. Dve, s dvoma kuframi, obklopené množstvom ľudí s mrzkými pohľadmi a s meškaním 15 minút. Ale ešte stále sme mali rezervu.
     Vydýchli sme si až na letisku za pasovou kontrolou. V lietadle pohoda, upršané počasie, množstvo mrakov, predrali sme cez ne s bravúrnou istotou a hore nás čakalo jasné nebo s vrcholcami mrakov pod krídlami. Jedlo normálne normálne (studená kuchyňa) a aj sme si pospali. Pristávanie úplne nehlučné. Bola som úplne prekvapená. Žiadne natriasanie v turbulenciách, žiadne tvrdé pristátia. Pohoda.

No a prvé dojmy z Ruského sveta si dáme nabudúce.

Pokračovanie