olgita

Začiatok cesty 
Cestovanie a rátanie 
Úplne prvý dojem   
Dojem ďaľší

     To, že sme, mama a ja, cudzinky bolo jasné hneď ako sme sa ozvali. Máme totiž prízvuk, vraj taký pribaltický. A boli sme pochválené, že ešte stále dobre vravíme po rusky. A hlavne, že nám je rozumieť. Ale o tom nechcela. Chcela som napísať niečo o cudzincoch.
    
     Všetci sa teda musia registrovať na úrade v meste, v ktorom budú pobývať a ktoré je uvedené na pozvánke. A to do 3 dní po príchode. Vybrali sme sa tam a skoro sme odpadli. Stáli sme tam medzi samými arménmi, gruzínmi, azerbajdžáncami, kazachmi, uzbekmi, tadžikmi, kirgizmi. Neviem ich ani všetkých vymenovať. Všetci z krajín, čo sa osamostatnili. A to bola druhá vec, čo ma šokovala. Množstvom cudzincov.
    
     Že toľko ľudí sa tam na tom úrade stretlo, každý sa tam medzi sebou rozprával svojou rečou, no keď sa trebalo niečo niekoho opýtať, hneď prešli na ruštinu a hneď im bolo "vsjo jasno".
    
     Boli sme teda v meste, v ktorom bývajú naši príbuzní. V meste Aľmetievsk. Z Moskvy sme cestovali ešte 13 hod vlakom a odtiaľ 3 hod autobusom. Naši príbuzní nás privítali skvele, zahrnuli nás teplom, jedlom, pitím, poskytli prístrešok, nedali pocítiť núdzu. Som im vďačná. A som veľmi rada, že žijú tak ako žijú. Sú to skvelí ľudia.
    
     Mesto Aľmetievsk je jedným z najmladších miest na území Ruska. 55 rokov dozadu sa z dediny začalo budovať mesto. Leží na ľavom brehu rieky Zaj, ktorá je prítokom rieky Kamy, ktorá sa vlieva do Volgy. Je vzdialené asi 280 km od mesta Kazaň, ktoré je hlavným mestom Tatarstanu, čo je autonómna republika ruskej federácie. Žije tu vraj okolo 142000 ľudí, ale udávajú aj 410000 ľudí, pokiaľ rátajú aj obyvateľov okolia mesta.

V Aľmetievsku sa nachádza "hlavný stan" spoločnosti TATNEFŤ, ktorá je práve tou spoločnosťou, ktorá k nám a do západnej Európy dodáva ropu, pretože práve v blízkosti mesta začína "магистральный нефтепровод «Дружба»", čiže Ropovod Družba.

V tomto meste sa žije úplne ako u nás, všetko tu majú ako u nás. V telke tie isté reklamy. Na uliciach takmer tie isté autá. V obchode tie isté tovary, ba aj viac - majú aj to, čo mi nepoznáme, čo k nim privážajú z Ázie. Ceny za tovar aj oblečenie sú takmer také isté ako u nás. Ľudia sa obliekajú podobne ako my. Akurát deti na základnej škole nosia školské uniformy. A veru jednu vec som si nevšimla - cez deň som nevidela žiadnych reperov. A ešte dve veci majú lacnejšie ako my a to takmer o 40% - benzín a plyn.
    
     Jedným zo zvykov je "banenie sa", to znamená pariť sa v ruskej bani. Ale o tom vám porozprávam nabudúce.

 Pokračovanie