olgita

Začiatok cesty
Cestovanie a rátanie
Úplne prvý dojem
Dojem ďaľší
Bližšie k nafte  

     "Baniť sa" teda znamená pariť sa. Ruská parná baňa je zjednodušene povedané "mokrá sauna". Podľa starogréckych filozofov sa prvé bane u rôznych národov objavili približne v rovnaký čas. Tieto tradície boli známe v Egypte, Sírii, Babylone, poznali ju Májovia a aj Aztékovia. Proces umývania bol vraj úzko spojený s vierou v to, že voda vládne zvláštnou schopnosťou obrany, posilnenia a liečenia tela (duše). Schopnosť vody sa opisovala v mnohých mýtoch a legendách (Achiles získal jeho nezraniteľnosť potom ako sa okúpal v rieke ...). Potom po páde Rímskej ríše s cieľom zničenia zostatkov rímskych zvykov väčšinu báň, ktoré boli postavené z kameňa, zmenili na chrámy. No a neskôr tento zvyk do Ruska opäť priniesol neviemkto z Turecka. Boli časy, keď katolícka cirkev kúpanie biedneho človeka spájala s dobročinnosťou. Potom zakázali spoločné kúpanie mužov a žien, ale v baniach/kúpeľoch aj naďalej hýrili. Takže neskôr cirkev prestala uprednostňovať kúpele z dôvodov šírenia epidémií a chorôb. Podľa historikov začiatkom dvatsiateho storočia v Rusku v mestách už neboli žiadne verejné kúpele. Tie sa zachovali iba v Alpských dolinách, v pribaltíckych štátoch, vo Fínsku a na severe Ruska.

     Baňščik, človek pracujúci v bani, bol veľmi váženou osobou. Bane v minulosti (a určite aj dnes) otvárali iba na základe licencie, ktorá obsahovala pravidlá týkajúce sa morálky, procedúr, platieb za služby, veku (starší ako 15 rokov), zdravia, vedomostí latinským jazykom, písania, čítania, matematiky. Baňščikom sa mohli stať iba po urobení skúšok.

     Horúca para otvára póry, čistí kožu, ničí kožné vyrášky, ničí baktérie, stimuluje krvný obeh, zlepšuje srdcovo-cievne cesty zdravých ľudí (tí čo trpia takýmito chorobami by sa mali o banení/saunovaní porozprávať so svojím lekárom), podporuje výmenu látok, stimuluje dýchanie, ničí únavu, celkovo ukľudňuje.

     Baňa sa skladá zo vstupnej izbičky "predbannik" a páriacej sa miestnosti "parilka". V parilke stojí pec, na ktorej ležia kamene. Najlepšie je kúriť v bani brezovým drevom, pretože, použijem ruský výraz "жарко горят", horúco horia a neiskria, čím nevznikne požiar. Keď zakúria v peci a rozpália sa kamene, potom sa polejú horúcou vodou a parilka sa naplní horúcou parou. Ľudia sa usádzajú na lavičkách, čím vyššie sedia, tým je tam horúcejší vzduch. Lavičky a stoličky vyrábajú z lipy. Na podlahu sypú borovicové ihličie, rôzne trávy alebo kvety.
Veľmi dôležitou súčasťou bane sú brezové metličky "березовые веники", ktoré sú hlavným "masážnym nástrojom". Pred kúpaním ho naparujú vo vode, ktorá tmavne (farbou sa podobá na čaj) a vylučuje vôňu brezového hája. Masáž sa prevádza búchaním po tele, spočiatku jemným dotykom listami a koncom metličky a ku koncu veľmi rýchlym búchaním po dĺžke chrbta od lopatok cez driek, boky, po dĺžke nôh a rúk. Po banení sa oblievajú chladnejšou vodou alebo kúpu v bazéne. Ale nie každý. Každý si určite musí oddýchnuť, zamotať sa do niečoho veľkého, vypiť čaj, vlastne množstvo čaju, pretože akonáhle ho vypijete, ihneď sa z vášho tela vyparí.

Pokračovanie