olgita

Strýko sa rozhodol presťahovať bližšie k jeho dcére. Predal preto veľmi starý dom po mojich starých rodičoch. Tí už nie sú medzi nami. Ostali iba spomienky. Také útržkovité. Chcela by som si pamätať viac a dať to na papier, aby si to mohol niekto prečítať.

Dedkovci bývali v Hencovciach pri Vranove nad Topľou vedľa továrne Bukóza. Vždy to bola továreň, ktorá spracovávala drevo. Bola obohnaná vysokým plotom a za čias "socializmu" sa okolo neho prechádzali strážnici so vzduchovkami. Jeden z nich trafil raz aj môjho otca. Neviem čo robil, či preliezal plot alebo zaháňal husi, no ostala mu pamiatka na celý život.

Naši nás k dedkovcom vozili iba cez letné prázdniny. My s bratom sme k nim chodili strašne neradi. Pretože náš dedko nás vždy bil s remeňom. Aj keď sme nič nevyviedli. Zbil nás každý deň a len tak preventívne, ak by sme náhodou chceli niečo vyviesť.

No, stále sme predsa len niečo vyparátili. Napríklad sme mali strážiť husi za dedinou, no my sme chytali cvrčekov a husi sa presunuli za plot do Bukózy. Samozrejme, že sme to schytali. Aj keď sa tie husi večer samé vrátili dierou v plote rovno do dvora mojich dedkovcov.

Alebo sme naháňali žaby, či chytali slimáky okolo "dráhy", po ktorej sa každú chvíľu prehnal nejaký vlak.

Alebo sme sa hrali s deťmi dedkových susedov, ktorí boli cigáni. Nám sa s nimi dobre hralo, či futbal, či naháňačky alebo iné detské hry.

Alebo vždy, keď  sme museli zbierať mandolienky, tak sme ich nehádzali do fľaše s vodou, ale iba na zem, odkiaľ sa vrátili pekne tam, odkiaľ sme ich zobrali.

Alebo sme mali zakázané výjsť za plotik, pretože pred plotom bola malá plechová ohrada pre húsatá a mohli sme im ublížiť. No aj tak sme s bratom išli ku tej ohradke a preskakovali ju a jasné že jeden preskok skončil neúspešne, keďže sa brat na ten plech "napichol" holennou kosťou jednej nohy a plech sa mu zarezal až do kosti.

Raz sa mi nechcelo ráno vstať a ísť kúpiť chlieb, nuž ma dedko zamkol v dome, aby som nikam neodišla, kým bude preč. Keď som vstala a zistila, že som bola zamknutá, tak som vyliezla von cez okno. Jasné, že dedko na to čakal a opäť som to schytala. Do domu som sa musela vrátiť zase cez okno.

Ale väčšinou sme sa tam nudili. Žiadna telka. Iba knihy a mandolienky.