Je to rozprávkový svet. V ňom sa deti cez príbehy zoznamujú s veľkými tlačenými písmenami, rímskymi a arabskými číslicami, základmi sčitovania, odčítavania, násobenia a delenia, objavujú tajomstvá prírody a spoznávajú cudzí jazyk.
Žijú rozprávkou, umením, v atmosfére spolupráce a vzájomnej pomoci. Počas eurytmie, doprevádzaní zvukmi flauty, prežijú rozprávkové slovo a hudbu v pohybe. Pri práci sa deti stretávajú s prírodnými materiálmi: bločky a pastely z včelieho vosku, spradená a nespradená ovčia vlna, včelí vosk na modelovanie… Využívajú drevené ihlice, drevené flauty, lýry a iné zvukové nástroje, švihadlá, laná, krosienka na tkanie, tekuté akvarelové farby, akvarelový papier…
Je pravdepodobné, že väčšina čitateľov tohto článku zažila vo svojich školských časoch tzv. známkové hodnotenie. Spočíva v tom, že výkonu žiaka je priradená číselná hodnota (na Slovensku 1 – 5), charakterizovaná adjektívom (výborný, chválitebný, dobrý, dostatočný, nedostatočný).
Rokmi sa známkové hodnotenie zažilo do takej miery, že väčšine z nás postačuje. Má určitú sugestívnu moc: slová ako jednotkár, päťkár, nedostatočná, poznámka sa stali nielen nálepkami (pochvalnými i hanlivými), ale poskytovali bohatý materiál spomienkam na školu a učiteľov.
O známkach sa skladajú pesničky, píšu básne, rozprávajú vtipy a tento kolorit nám vpísal fenomén známok až „do krvi".
Vo "waldorfských" triedach sú žiaci, rodičia i učitelia ochudobnení o túto formu evaluácie (ocenenie, hodnotenie). Miesto nej sa používa špecifická forma slovného hodnotenia. Tak napríklad pochvalou môže byť rukou napísané srdiečko s podpisom učiteľa. Alebo známku nahradia originálnou pečiatkou.
prevzaté http://www.iwaldorf.sk/
Komentáre
Pekné ...
čítala som ten článok
Vyzerá to tak, že autor nekonzultoval s nikým z pedagógov waldorfskej školy alebo ich združenia rodičov, a že si iba pohľadal niekoľko informácií na internete, možno prelistoval nejakú knihu, možno sa rozprával s nespokojným rodičom a možno aj bol na vyučovaní. To čo videl a počul možno naňho nezapôsobilo.
Ale to nie je podnet k takejto kritike.
Zdá sa mi, že sa nepozerá na "waldorf" v globále, ale iba na nejakú časť.
aj ja som to citala
aj to je pekne, ze sa vsetko ucia hranim. ano, treba nejako prejst (od skolky ku skole), lenze, co neskor? nebude naucene tomu, ze existuju veci ktore MUSI, nie moze, ale musi. aj ja som vyrastala na znamkovani, skusani, stresoch. ale rozhodne svoje dieta raz dam do rovnakej skoly, ako som chodila ja.
mozno by by mali nejake veci z waldorfskej skoly zaviest do klasickych skol, nehovorim, ze nie, urcite to ma skvele stranky, ale ako si napisala, je to rozpravkovy svet.
vierka,
Niekomu to ide horšie, niekomu lepšie - na to sú učitelia a rodičia, ktorí prihliadajú a kontrolujú, aby deti vedeli čo najviac.
Všetky školy majú pre každý ročník osnovu, ktorú musia učitelia dodržať.
Ja som písala o alternatívnej PRVÁCKEJ triede podľa waldorfskej pedagogiky, čiže v klasickej triede (s učebnicami klasiky) sú použité prvky waldorfu
a
rozprávkový svet uvádzam preto, lebo v prvom ročníku sa TÉMATICKY pracuje predovšetkým s rozprávkami, napríklad aj takýmto spôsobom:
-počas písania sa písmena vyvodzujú z tvarov rozprávkových predmetov a postáv rozprávok
-počas eurytmie sa "spievajú" rozprávky
-počas maľovania sa čítajú rozprávkové príbehy
-na príkladoch rozprávok sa ukazuje svet okolo detí, rozvíja sa fantázia
V ďaľších ročníkoch sa pracuje s inými tématikami a osnovami.
Na škole s waldorfskou pedagogikou sa NIE IBA hrá, ale sa aj MUSÍ, ako na všetkých iných školách.
ano, urcite to ma svoje vyhody
neviem si to predstavit.
ale ako si to opisala teraz, tak to znie dobre. som pisala, ze mozno to postupne privikanie si je lepsie, ako hodenie do vody.
(na tu fantaziu, predstavivost, a umelecke sklony to bude asi lepsie nez klas. skola, ja som sa moc v tejto oblasti nerozvinula :D )
Vierka, žiaľ