Bola šťastná.
Po včerajšom večeri.
Páčilo sa jej celé včerajšie popoludnie.
Cítila sa perfektne.
Bol ku nej milý. Cítila, že sa mu páčila.
Keby sa mu nepáčila, tak by jej dnes ráno nezavolal.
Určite je to tak. Určite bol veľmi prekvapený, ako sa zmenila.
Nevideli sa asi rok. No a dnes sa s ňou chce stretnúť ešte raz.
Nastúpila do električky.
Stále sa usmievala. Tak potmehúdsky.
Na každého okolo seba sa pozerala milo, aby pocítili, že je šťastná.
To nevadí, že sa dnes nemôžme stretnúť. Stála pri dverách.
Nastúpili dve ženy. Pozreli sa na ňu a sadli si.
Prečo sú také vážne? Asi som im stála v ceste. Trošku sa posuniem nabok.
No nič, zajtra mu zavolám.
Nastúpil ďalší. Tiež si ju prezrel od nôh až po hlavu.
Aj na neho sa milo usmiala, veď sa cítila tak, akoby lietala.
Hmmm, dnes je taký pekný deň. Ani nie je tak horúco.
Mala oblečené tenučké priliehavé nohavice jemnej safari farby
a podobnými tónmi sfarbenú pásikavú blúzu, ktorá jej ledva zakrývala driek.
Jemne pohadzovala polodlhými, trošku kučeravými, vlasmi.
Vždy, keď sa otvorili dvere na električke, ju nežne objal vánok, ktorý
prebehol jej blúzou a pohladkal ju spomienkou na včerajšok.
Pán, ktorý nastúpil teraz, sa na ňu nemračil.
Tiež si ju prezrel zdola-hore a keď prechádzal okolo nej potichu, spoza jej chrbta, jej povedal:
„Slečna...“
Dvihla obočie s úsmevom na tvári ako znak prejavu, že počúva, čo jej chce povedať.
„...máte rozopnutý rázporok na nohaviciach...“Videli sa až o pár rokov. V preplnenom autobuse.
Obidvaja už mali svoje rodiny.
Iba sa na seba usmiali.
Príbeh je súčasťou projektu Blogzin MEDZI MUŽOM A ŽENOU, v ktorom sú na monotematickom multiautorskom blog.pravda.sk zverejňované poviedky, novely, príbehy, eseje, ... o veciach medzi mužom a ženou. Príbeh je zobrazený so súhlasom autora blogu.
Komentáre