Synova:
dnes sme raňajkovali párky, Samko si ich vypýtal po dlhšej dobe a ako sme tak pojedali Samko hovorí "ešte som nikdy nepapal párky ako sedemročný" --> uvedomila som si, že odteraz na otázku koľko má synátor rokov budem hovoriť sedem a nie šesť :-).
Moja:
Dcéra Daniela bude mať v lete sedemnásť. Je rovnako vysoká, ako ja. Taká vysoká je už asi také 4 roky. Pred tými 4 rokmi som si zrazu zistila, že jej oči sú na úrovni mojich očí, možno o 2 centimetre nižšie. Bola to pre mňa úplne nová situácia --> uvedomila som si, že sa k nej už nemôžem správať ako k dieťaťu. Bolo to zvláštne, nemala ani 13, no ja som sa musela na kopec vecí okolo nej dívať iným spôsobom. Stále som mala pocit, že je ešte dieťa. No predo mnou stála dievčina mojej výšky. Napríklad nedovolenie niečoho som musela oddôvodňovať aj príčinou, prečo jej to niečo nechcem dovoliť. A myslím si, že toto je práve to obdobie, kedy sa dospievajúce deti začínajú uzatvárať do svojho sveta, nechcú rodičom veľa vravieť, aby im rodičia zakazovali čo najmenej.
Pri deťoch vidím, ako stárnem. Mám pocit, že ja stárnem dvakrát, keďže medzi mojimi je takmer desaťročný rozdiel.
Čím sú deti vyššie, tým viac ich pokladáme za staršie a oveľa viac od nich vyžadujeme nielen po fyzickej, ale aj po vedomostnej stránke.
Čím sú deti staršie, tým viac od nás očakávajú, nepríklad by chceli nosiť iba značkové oblečenie a obuv, alebo chcú mať vo svojej izbe svoju telku, svoj prehrávač na všetko a to nehovorím o telefóne a o počítači. A čo vtedy, ak na to nemám? Vravím: "... ja keď som bola v tvojom veku, mala som jedny rifle z Tuzexu a "na leto jedny „číňany“" a nosila som ich donekonečna a dookola a denno denne...". No tieto slová nezaberajú, lebo deti nevedia, čo je tuzex a aj keď to po vysvetlení pochopia, aj tak to neprecítia tak, ako sme to prežívali my.
Dnes môj manžel kúpil dcére "športovú obuv" za ani nechcem napísať za koľko --> uvedomila som si, že ma asi porazí, že budem očakávať od nej vďačnosť a poslušnosť, žiadne odvrávanie a iba dobré známky. Kam to ja len spejem?
Komentáre
kam to ja len spejem :))
ahoj osuvakova,
tak to chodi....
hej hej
napriklad som chcela mat nejaku trickovinovu mikinu, no tie sa vtedy dali kupit iba v zahranici alebo v tom jednom uz spomenutom vybranom obchode a aj ked som ju vtedy nedostala, nebola som na mojich rodicov nahnevana
no ako tak rastu moje deti mam pocit, ze za to ze im kupim nieco drahsie, tak si od nich budem stale viac a viac vyzadovat ich poslusnost v zmysle "ja sa o teba staram, satim ta a ty takto?" -----> tohoto sa chcem vyvarovat
:)